Treba mať však na pamäti, že aj nepríjemná situácia pretrvá, zachovať si chladnú hlavu a uvedomiť si, že kľúčom k riešeniu je vždy správna komunikácia. Čo nás na krízových situáciách vlastne najviac desí a prečo sa ich tak obávame?
Krízová situácia je tá, kedy sa od nás vyžaduje, že sa zachováme nejakých spôsobom. Väčšinou je okolo veľa očí a uší, ktoré aj keď nie aktívne, tak pasívne sa prizerajú a určitým spôsobom očakávajú a sú zvedaví ako sa budeme správať. Takíto ľudia sú väčšinou hlavnou príčinou, prečo sa tak obávame čokoľvek urobiť. Sme si totiž vedomí, že čokoľvek spravíme, veľa ľudí nás bude súdiť a vravieť ako by sa správali v danej situácií oni. Nie je to však také jednoduché. Ľahko sa predsa komentuje s odstupom, ale oveľa ťažšie je zaujať danú pozíciu a musieť niečo naozaj urobiť.
Keď musíme napríklad povedať niekomu niečo, čo vieme že sa tomu človeku nebude páčiť predstavuje to pre nás väčšinou nepríjemnú situáciu. Chceme byť čo najviac zdvorilí a empatickí, avšak niektoré veci vyznejú zle nech sa snažíme tak či onak. Nikdy však nemôžme ustúpiť a na úkor svojho presvedčenia povedať niečo iné než o čom sme s istotou presvedčení len preto, aby sme k niekomu nebodaj neboli zlí, pretože ak raz nikto spraví niečo zlé, musí za to niesť následky.
Niekto od vás neustále niečo chce a vy mu to dáte aj napriek tomu, že vôbec nemusíte? Ten človek si s veľkou pravdepodobnosťou na to zvykne a verte, že vás začne využívať. Toto je situácia, kedy si musíte pevne stáť za svojim názorom a človeku dať najavo, že nie ste nezisková spoločnosť a láskavosť čo mu robíte nemáte vôbec za potreby. Ak si totiž ľudia zvyknú na vašu dobrosrdečnosť, verte tomu, že nebudú o vás hovoriť v dobrom, ale skôr vašej dobrosrdečnosti začnú využívať.
Nebojte sa preto povedať ľuďom pravdu. Zo začiatku to bude ťažké, no neskôr si uvedomíte akú je to oslobodzujúce.